Mark Post: Ľudstvo je motorom všetkých zmien, preto sa s nimi vždy dokážeme vyrovnať
Cieľom výskumu holandského vedca Marka Posta je nasýtiť ľudstvo bez toho, aby zomrelo čo i len jediné zviera. Založil spoločnosť Mosa Meat, ktorá pracuje na výrobe hovädzieho mäsa vypestovaného z kmeňových živočíšnych buniek, čo by sa už o rok mohlo objaviť na pultoch obchodov. Tvrdí, že technologický a vedecký pokrok má potenciál vyriešiť všetky problémy, ktorým v súčasnosti čelíme.
Počas konferencie Talks by HB Reavis sme sa profesora Posta pýtali na ďalšie náhrady každodenných vecí, ktoré by mohli v budúcnosti preniknúť do bežného života, aj na to, čo budú robiť ľudia s voľným časom, ak za nich budú pracovať algoritmy.
Vo svojej prednáške ste rozprávali o vašej spoločnosti Mosa Meat, kde vyvíjate alternatívu k mäsu v laboratóriu. V čom je váš produkt odlišný od rastlinnej náhrady mäsa Beyond Burger, ktorá naberá na popularite už aj na Slovensku?
Náhrada mäsa na rastlinnej báze existuje už približne 35 rokov. Beyond Burger ale veľmi šikovne zacielili svoj produkt na mäsožravcov a nie na vegetariánov a vegánov, čím sa im otvoril oveľa väčší trh.
Tieto produkty sú dostatočne dobré na to, aby boli úspešné. Sú profesionálne vyrobené a majú svoj trh. Nie je to však skutočné mäso. Môžete z nich vyrobiť hamburger, ale nenahradíte nimi poctivý steak, filet mignon alebo rezeň. Neexistuje technológia, ktorou vyrobíte rastlinnú náhradu celého rezu mäsa.
Vaša technológia to dokáže?
My vieme vyrobiť skutočné mäso s rovnakými nutričnými hodnotami. Ide o vernú kópiu mäsa, pre ktoré nemusí zomrieť žiadne zviera, lebo ho vieme vyrobiť v laboratórnych podmienkach. V tomto sa líšime od Beyond Burger – v skutočnosti totiž ide o dve rozdielne alternatívy k mäsu a zákazník sa môže sám rozhodnúť, ktorá mu viac vyhovuje alebo chutí.
Na Slovensku je náhrada mäsa pre mnohých stále nepredstaviteľná, no čoraz viac ľudí začína byť otvorených novým možnostiam. Bude podľa vás pokračovať trend nahradzovania každodenných vecí alternatívami aj v iných oblastiach?
Človek je dobrodružná bytosť, ktorá rada spoznáva nové kultúry a technológie. Veľa vecí vyskúšame, ale len z niektorých sa stanú komerčne úspešné produkty. Nevieme to predvídať, pretože sem vstupuje funkcia trhového mechanizmu. Rozhodujúce bude, či si ich ľudia obľúbia, či budú lacné a či budú mať lákavý príbeh. V prípade alternatív k mäsu je napríklad veľmi dôležitý naratív proti krutosti na zvieratách a environmentálne dopady výroby jedla.
Prečo vlastne z vášho pohľadu ľudia tak radi skúšajú niečo nové?
Lebo to patrí k našej prirodzenosti. Ak sa pozrieme na to, ako sa naše stravovacie návyky zmenili za posledných 2000 rokov, uvidíme množstvo rozličných jedál z rôznych kútov sveta. A to bude pokračovať. Aj v budúcnosti budeme chcieť mať stále viac a viac možností.Čo sa týka stravy, existuje množstvo spôsobov, ako ju získavať z rôznych zdrojov: z rastlín, z hmyzu, dokonca by sme vedeli jedlo vyrobiť aj zo vzduchu. Všetky tieto technológie existujú, aj keď si na niektoré ešte počkáme.
Zostaňme ešte na chvíľu pri téme nahradzovania. Ako vy vnímate debatu o umelej inteligencii a práci? Obávajú sa ľudia vo vašom odbore, že ich jedného dňa nahradia roboty a algoritmy?
Ja túto situáciu rád porovnávam s parným motorom. Nové technológie budú vždy sprevádzať obavy. Áno, práca sa s rozvojom umelej inteligencie zmení, rovnako ako sa menila a vyvíjala počas uplynulých stáročí. Dnes máme napríklad dva dni v týždni, kedy nemusíme pracovať.
V budúcnosti to možno budú tri alebo štyri dni. História nám ukázala, že vždy vzniknú nové typy zamestnaní. Možno začneme byť kreatívnejší, možno začneme rozprávať príbehy a venovať sa rôznym triviálnym veciam, na ktoré momentálne nemáme čas.
Som rád, že ste otvorili túto tému. Jedna z teórii, ktorá vychádza z našich aktuálne dostupných poznatkov, predpovedá, že ľudstvo príde do štádia, kedy sa o každodenné riadenie sveta budú starať algoritmy. Ľudia nebudú musieť pracovať a napriek tomu budú mať zabezpečené základné potreby. Ako si myslíte, že budeme v takomto prípade využívať čas, ktorý dnes venujeme práci?
Kreativitou. Prácu potrebujeme, aby sme niečo vybudovali, aby sa začalo niečo diať. Ak sa jedna časť zautomatizuje, nájdeme si nové veci, ktoré môžme budovať a tvoriť, pričom nemusia byť len materiálne. Ľudia budú stále pátrať po svojom poslaní, pretože naše životy musia mať zmysel. Aj tí, ktorí to dnes nepracujú budú môcť začať, keď sa nám podarí nájsť za seba náhradu na každodenné povinnosti.
Myslíte si, že sa už teraz môžeme začať pripravovať na výzvy, ktoré nás v budúcnosti čakajú, no zatiaľ ich nevieme pomenovať?
Už sme našli spôsob, ako sa na ne pripraviť. Alvin Toffler v knihe A Future Shock pred 25 rokmi napísal, že rýchlosť zmien predbehne našu schopnosť sa im prispôbiť. Ale to sa nestalo, napriek tomu že tempo zmien za posledných 20 rokov výrazne narástlo. A my sme sa s ním aj tak vyrovnali. Prečo? Pretože my sme hnacou silou týchto zmien. Zmena nie je niečo externé, ale vyplýva z nás. Pokiaľ budeme tieto zmeny definovať my, vždy sa im budeme vedieť prispôsobiť.
Pozrite si viac o tom, čo odznelo na novembrových Talks by HB Reavis v Bratislave v stručnom zhrnutí najdôležitejších myšlienok.