Neúspech, stres, učenie sa a komunikácia na diaľku: Čo nám odporúčajú spíkri z novembrovej konferencie Talks by HB Reavis
Naučme sa jazyk budúcnosti, viac sa hrajme a venujme ničnerobeniu. Spravme si zo stresu pomocníka a nebojme sa neúspechu. Taký je odkaz spíkrov piatych bratislavských Talks by HB Reavis.
Štyri rôzne krajiny, štyri rôzne oblasti, štyria odborníci a štyri technologické inovácie. Konferencia Talks bratislavskému publiku poodhalila najnovšie trendy v oblasti práce a biznisu a poskytla možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí budúcnosť neočakávajú, ale tvoria.
V tomto krátkom zhrnutí nájdete stručný prehľad najdôležitejších myšlienok, ktoré na pódiu Starej tržnice zazneli.
J.E. Zvi Aviner Vapni – nebojte sa zlyhania a neodsudzujte ho
Jeho excelencia Zvi Aviner Vapni, veľvyslanec štátu Izrael na Slovensku v úvode predstavil Izrael a výzvy, ktorým tamojší obyvatelia čelia. Krajina s polovičnou rozlohou Slovenska, ktorej 60 % tvorí púšť a nemá žiadne nerastné suroviny dnes dokáže uživiť 8,5 milióna obyvateľov. Ako? Vďaka inováciám, ktoré sú odpoveďou na úplne špecifické problémy a potreby ľudí.
Čo teda stojí za úspechom izraelských startupov a čo sa od Izraela môžeme naučiť?
- Rovnosť. Izraelčania sa zvyknú často hádať a autoritu má ten, kto si ju zaslúži – bez ohľadu na vek, status, či pozíciu.
- Vedenie detí ku kladeniu otázok a nespokojnosti s odpoveďami. Aj vďaka takejto výchove má Izrael najviac startupov na obyvateľa na svete, medzi ktorými nájdete Waze, Viber alebo ICQ.
- Akceptovanie zlyhania – väčšina startupov v Izraeli zlyhá. Neúspech tam však nie je stigmatizovaný, je naopak považovaný za bežnú súčasť nielen pracovného života.
- Štátna podpora startupov. Aby dobré nápady nezanikli hneď na začiatku, štátne inkubátory ich pri štarte chránia pred tvrdou trhovou konkurenciou.
Karol Kováč – stres je dobrý sluha, ale nebezpečný pán
Nielen startupisti, ale každý pracujúci človek sa stretáva so stresom. Karol Kováč, zakladateľ Inštitútu stresu, však upozorňuje, že stres vo svojej podstate nemusí byť iba zlý. Záťažové situácie spojené napríklad so svadbou či narodením dieťaťa (eustres) sú pozitívom, dlhodobá psychická vyčerpanosť v práci (distres) však naopak vedie k paralýze a ohrozuje zdravie, počnúc problémami so spánkom a končiac depresiou či zlyhaním imunitného systému pri náhlom „vypnutí“.
Toto sú Karolove tipy, ako so stresom najlepšie bojovať:
- Doprajte si kvalitný spánok. Dobrý oddych je nadprirodzenejším „liekom“ na stres a 4 hodiny denne rozhodne nestačia.
- Dbajte o správne zvolený pohyb. Vyčerpanému človeku nepomôže behanie polmaratónov, ale skôr hodina jogy. Dlhodobo športujúci človek má dopamín na takej úrovni, ako keby užíval psychofarmaká.
- Pestujte medziľudské vzťahy. Fungujú ako „airbag“, ktorý nás dokáže pred škodlivým stresom veľmi dobre chrániť. Nezabúdajte teda na svojich blízkych, pomôžu vám lepšie ako tabletky.
Zdenka Studená – 21. storočie potrebuje nový globálny jazyk
Zakladateľka spoločnosti Flexjobs Zdenka Studená hovorila o flexibilite v pracovnom prostredí. Tá je vďaka technológiám čoraz bežnejšia a zamestnanci už spolu často nesedia v jednej kancelárii, ale spolupracujú na diaľku.
Na tieto veci by ste podľa Zdenky pri komunikácii na diaľku nemali zabúdať:
- Vzdialená komunikácia nenahradí osobnú. Podľa najnovších výskumov chýba vo vzdialenej komunikácii oproti tej osobnej až 80 % informácií a pravdepodobnosť vzniku konfliktu je až 10-násobná.
- Práca a komunikácia na diaľku je nám neprirodzená. Fungovať vo flexibilnom prostredí sa treba cielene učiť – vrátane používania jazyka, ktorý Zdenka nazvala „vzdálenština“.
- Treba si stanoviť pravidlá. Všetci v tíme musia mať jasne určený spôsob práce, odovzdávanie zadaní či timing. Čím presnejšie sú pravidlá, tým menej problémov. Sociálna kontrola, ktorá je prirodzene prítomná v každej kancelárii, totiž na diaľku nefunguje.
- Flexibilita je o možnosti voľby. S tým úzko súvisí rešpekt k voľbe ostatných, čo býva najmä vo vzťahu medzi podriadenými a nadriadenými najproblematickejšie. Začať treba odhodením predsudkov o tom, že má niekto niekde povinne byť.
- Osobné stretnutia budeme potrebovať aj v budúcnosti. Mnohým ľuďom je práca na diaľku neprirodzená alebo dokonca nepríjemná. Komplexné, kreatívne a súkromné problémy v tímoch by sa navyše nemali riešiť osobne.
Andy Habermacher – pomôžte mozgu učiť sa
Andy Habermacher, expert v oblasti neurovedy, vo svojej prednáške hovoril o tom, že mozog sa neustále učí, a aj preto dokáže reagovať v milisekundách. Rýchlemu učeniu, lepšej pamäti a ľahšiemu rozhodovaniu pritom môžeme pomôcť, ak vieme, ako náš mozog funguje.
Tu sú Andyho užitočné tipy ako sa lepšie učiť:
- Ak sa chcete lepšie učiť, spite. Mozog sa najlepšie vyvíja počas spánku. Dlhodobý stres naopak výrazne mení a poškodzuje štruktúru neurónových sietí.
- Dodržte vhodný cyklus učenia sa. Postupujte v týchto krokoch: aktivácia -> opakovanie -> precvičovanie -> spánok a časových intervaloch 6 – 24 – 48 hodín.
- Nerobte nič, pomáha to. Mozog pracuje ako celok v momentoch, kedy „nič“ nerobíme. Práve vtedy sme kreatívni. Pri sústredení sa na konkrétny problém totiž vždy zapájame iba jeho časť.
- Hrajte sa hry. Pri hraní sa využívame fantáziu, abstrakciu, učíme sa nové veci a sme sociálne aktívni.
- Myslite na emočné potreby mozgu. V Británii skúsili do jednej skupiny spojiť seniorov z domova dôchodcov a škôlkarov. Výsledok? Obe skupiny sa zlepšili vo všetkých meraných oblastiach, vrátane IQ. V najväčšom ohrození sú teda osamelí ľudia bez ohľadu na vek.
Spíkri zo 4 rôznych krajín a úplne odlišných sfér sa jednoznačne zhodli, že budúcnosť stojí na ľuďoch. Ľuďoch, ktorí sú kreatívni, dokážu sa prispôsobiť možnostiam, ktoré ponúkajú technológie, vedia sa vyrovnať so zlyhaním a sú pripravení neustále získavať nové poznatky.
Piate vydanie konferencie Talks by HB Reavis v Bratislave tak opäť priniesla výnimočný zážitok každému, kto hľadá inšpiratívnych ľudí, nápady a možnosti ako odpovedať na výzvy, ktoré nás ešte len čakajú. Sme radi, že ste pri tom a tešíme sa na ďalšie stretnutie!