Zdenka Studená: Medzigeneračná spolupráca a rešpekt neboli nikdy také dôležité ako dnes
V záplave informácií bude pre ľudstvo dôležitá nielen flexibilita, ale najmä schopnosť informácie vyhodnotiť a využiť vo svoj prospech. To však vyžaduje radikálnu zmenu v medzigeneračných vzťahoch. Že sú starší skúsenejší a múdrejší totiž prestáva platiť, tvrdí Zdenka Studená.
Prednáška CEO spoločnosti Flexjobs Zdenky Studenej zožala na novembrových bratislavských Talks by HB Reavis veľký úspech. Počas prestávky sme sa s ňou rozprávali o dôležitých zmenách, ktoré menia pohľad na pracovný pomer a vzdelávanie ako také. Poukázala na narastajúci význam kritického myslenia a vysvetlila, prečo je automatizácia šancou na rozvoj ľudskej kreativity.
Čo si myslíte, že je najdôležitejší trend alebo fenomén, ktorý ovplyvní budúcnosť práce ako takej?
Tie najdôležitejšie trendy sú podľa mňa dva. Prvým z nich je fakt, že sme úplne prvýkrát v histórii ľudstva v momente, keď ide vývoj tak rýchlo vpred, že už skrátka nemôžeme ísť podľa starého zabehnutého modelu.
Mám na mysli predstavu, že starší a skúsenejší ľudia vedia viac ako mladší a menej skúsení. V určitom rozsahu a oblasti toho môžu síce vedieť viac, zároveň však platí, že je to mladá a nastupujúca generácia, ktorá prináša na „pracovný stôl“ relevantné informácie a poznatky. Ešte nikdy v dejinách nebola medzigeneračná spolupráca a vzájomný rešpekt také dôležité ako sú dnes.
Druhý trend súvisí s rýchlosťou a dynamikou vývoja. Čoraz častejšie sa stretávam s ľuďmi, ktorí pracujú na viacerých „projektoch“ zároveň. Kombinujú čiastočný úväzok, popri tom učia alebo pracujú pre nejakú neziskovku, neraz zakladajú vlastný biznis alebo projekt, či dokonca študujú.
Rozpätie záujmu bežného pracujúceho sa výrazne rozširuje. Už sa nesústreďujeme na jednu konkrétnu vec, ale snažíme sa ich uchopiť čo najviac. A robíme to preto, aby sme boli schopní zvládnuť celospoločenský a technologický vývoj v jeho komplexite.
V oblasti zamestnanosti a práce dochádza k obrovským zmenám. Je možné sa na ne pripraviť? Ak áno, ako?
To, čo nás čaká, sa dá jednoducho opísať ako obdobie neustálej zmeny. Recept, ako sa na takýto stav pripraviť, asi neexistuje. Ja rada používam termín „growth mindset“, teda byť otvorený tomu, čo sa deje, vedieť to vyhodnocovať a pracovať s tým.
Principiálne ide o prijatie a kritické vyhodnotenie všetkého, čo sa okolo nás deje. Vo veľkej miere teda ide o schopnosť vyhodnocovať nové veci a situácie spôsobom, aby nás neovládali, ale naopak, slúžili nám.
Čo to v praxi znamená?
Dokonalým príkladom sú moderné technológie. Technológia a to, čo dnes dokáže, je fantastické. Platí to však len vtedy, keď sme to my, kto ju riadi – a nie naopak. Všetko nové, čo prichádza, kladie na ľudí obrovské požiadavky v tom, aby zmeny a novinky neodsudzovali, ale aby ich boli schopní vyhodnoti.
Čo je dobré, čo je nebezpečné, ako nám čo môže poslúžiť, a podobne. Toto je schopnosť, ktorú musíme učiť deti. Doba kedy sme ich učili, že niečo je dobré a niečo zlé je preč. Dnes je z môjho pohľadu absolútne kľúčové, aby sme ich naučili informácie aktívne vyhodnocovať a nielen prijímať. Toto sa musíme naučiť všetci a musíme sa to naučiť veľmi rýchlo.
Ako je možné sa pripraviť na výzvy a problémy, ktoré dnes ešte ani nevieme pomenovať?
Z môjho pohľadu je to výchova už tých najmenších detí v ľudských hodnotách. Stále si byť vedomý toho, čo je v živote najdôležitejšie. To má samozrejme každý inak. U mňa je to rodina, zdravie, základná životná spokojnosť. A to sa snažím odovzdávať aj svojim deťom.
Samozrejme, že je potrebné reagovať na veci, ktoré sa dejú okolo nás. Ale vždy, keď príde nová výzva alebo zmena, je podľa mňa dôležité sa vrátiť k tomu, čo je pre mňa ako človeka skutočne dôležité. To mi umožňuje pripraviť sa a každú novú výzvu, o ktorej možno ani netuším, a prejsť ňou úplne v pohode.
Aký dopad bude mať automatizácia a nástup umelej inteligencie na platy, prácu a spôsob akým žijeme?
Podľa mňa nás to ovplyvní vo veľkej miere, dôležitý však bude spôsob, akým to využijeme. Ako ľudia sme neuveriteľne kreatívne a činorodé bytosti. Môžme všetku tú automatizáciu, ktorá veľmi rýchlo prichádza využiť na to, aby sme opustili niektoré rutinné typy činností, pri ktorých žiadnu pridanú hodnotu nevytvárame.
Takto by sme mohli náš vlastný potenciál využívať pre niečo, čo je kreatívne a vyžaduje ľudský faktor. Znamená to začať sa koncentrovať na veci, ktoré automatizácia, aspoň zatiaľ, nezvládne.
Automatizácia nie je nový fenomén a množstvo ľudí obzvlášť z priemyselných odvetví „pripravila“ o prácu. Nie sú obavy o stratu práce napríklad v službách na mieste?
Je to o rozhodnutí každého z nás, ako sa k tomu postaví. Ide o to, aby sme sa nenechali strhnúť obavami typu ”čo len budem robiť, keď ma nahradí robot”. Odpoveď je totiž jednoduchá: budem robiť niečo lepšie.
Najlepšie to vidíme práve v odvetviach, kde ľudská pracovná sila končí už dnes. Ľudí treba rekvalifikovať, učiť ich hľadať nové príležitosti a učiť sa niečo nové. Funguje to, čo znamená, že je to možné a automatizácia nie je strašiakom za akého sa často považuje.
Zdenka Studená je spoluzakladateľkou a CEO spoločnosti Flexjobs. Vďaka dlhoročným skúsenostiam na poli manažmentu ľudských zdrojov pomáha firmám pri zavádzaní nových foriem spolupráce medzi zamestnancami. Jej Talk bol venovaný výzvam, ktoré sú spojené s flexibilnými pracovnými podmienkami, vzdialenou komunikáciou a tiež princípom ako sa s nimi efektívne vysporiadať.
Pozrite si viac o tom, čo odznelo na novembrových Talks by HB Reavis v Bratislave v stručnom zhrnutí najdôležitejších myšlienok.
