Konferencia Talks priniesla nové nápady, ktoré ľuďom pomôžu vziať budúcnosť do vlastných rúk
V utorok 28. mája sa v Budapešti konala konferencia Talks. Jej dejiskom bola budova Komplex Event, kde sídli aj náš coworkingový priestor HubHub. Vyše 200 hostí venovalo svoju pozornosť štvorici rečníkov, ktorí sa tematicky zamerali na pracoviská, produktivitu, oddanosť cieľom a klimatické zmeny.
Pre nás, ľudí, je prirodzené, že svojmu konaniu chceme dať zmysel. Všetko, čo robíme, má nejaký dôvod. Športoví nadšenci majú jasnú motiváciu: chcú dosiahnuť svoje ciele a prekonať strach. Ľudia, ktorým záleží na životnom prostredí, menia svoje správanie, aby znížili svoju uhlíkovú stopu. Zamestnanci v kanceláriách si zase prispôsobujú okolie a organizujú čas tak, aby boli čo najproduktívnejší a cítili sa čo najlepšie.
Všetky tieto témy rezonujú v dnešnej spoločnosti. Áno, mnohí pracujeme v biznise a v práci sme od deviatej do piatej. Zároveň nám však záleží na životnom prostredí a venujeme sa aj dobrovoľníctvu, cestovaniu či športu.
Preto sme ako rečníkov pozvali zaujímavý výber lídrov z rôznych oblastí, aby sa s nami podelili o svoje odborné skúsenosti:
Andy Habermacher – odborník na neuroleadership – SCOAP-Profil GmbH
Szilvia Lubicsová – ultrabežkyňa
Tim Oldman – zakladateľ a riaditeľ – Leesman Index
Istvan Bart – zakladateľ a riaditeľ inštitútu Climate Strategy Institute 2050
Tajomstvo produktivity? Pravidlo 52+17
Ako sa čo najlepšie sústrediť a neprepracovať sa? Tejto prednášky by sa podľa nás mali zúčastniť všetci podnikatelia. Andy Habermacher predstavil množstvo neurologických princípov a ukázal, že si odporujú s postupmi, ktoré zvyčajne používame pri práci. Hneď na začiatok vysvetlil, že vyčerpávajúci 8-hodinový pracovný čas rozhodne nie je ideálny, ak sa chcú zamestnanci cítiť dobre (a neprospieva ani nášmu mozgu). Ďalej poukázal na to, že ak vedci pracujú iba 12 hodín týždenne, majú lepšie výsledky než ich kolegovia, ktorí za týždeň odrobia 40 hodín. Našťastie ale vymenoval konkrétne rady, ako si lepšie rozložiť prácu a cítiť sa dobre.
Ak chcete byť čo najproduktívnejší, ideálne je rozložiť si čas na 52-minútové bloky práce, po ktorých vždy nasleduje 17-minútová prestávka. Rušivé prvky, ako sú napríklad e-maily, SMS správy či sociálne siete, znižujú pracovné IQ. Ak sa pozriete na doručené správy, váš mozog sa vypne.
Ale nebojte sa, tým nechceme povedať, že by sa kvôli niekoľkým e-mailom vypol doslova. Váš mozog v skutočnosti pracuje neustále – učí sa a rastú v ňom nové tkanivá a prepojenia. Ak ale pred sebou máte náročné rozhodnutie, odporúčame vám vyspať sa naň. Aby mozog dokázal všetko spracovať, potrebuje chvíľu oddychu. A keďže ráno je múdrejšie večera, najlepšie rozhodnutia sa rodia po raňajkách.
Sústredenie a pochybnosti
Občas sa stane, že potreba niečo dosiahnuť a čeliť svojmu strachu je silnejšia než hlas, ktorý nám radí nechať rozhodnutie na ráno. Szilvia Lubicsová má veľmi osobnú skúsenosť s tým, aké to je, keď čelíme strachu a posúvame svoje hranice. Je totiž bežkyňou, ktorá si každý rok vyberá dlhšie a náročnejšie trasy.
Priznala sa, že pri behaní je najdôležitejšia schopnosť sústrediť sa a zabudnúť na všetky pochybnosti. V práci však nemusí byť zdrojom prekážok iba náš mozog – občas je na vine aj samotné pracovisko.
Inkluzívne pracovisko
Chceli by ste vedieť, ako zamestnanci vnímajú svoje pracovisko? Tim Oldman a jeho tím vytvorili nástroj, ktorým sa to dá zmerať. Takzvaný Leesman Index je ukazovateľ, ktorý sa zameriava na vnímanie zamestnancov a efektívnosť pracoviska. Jeho úlohou je vyhodnotiť, do akej miery pracovisko podporuje tvorivosť a efektivitu zamestnancov. Vzhľadom na to, že moderné technológie ovplyvňujú spôsob, akým fungujú globálne firmy, až 78 % zamestnancov stále považuje zariadenie pracoviska za dôležité.
Ak chceme podporovať spoluprácu, mali by sme vytvárať inkluzívne pracoviská s kolegiálnym rozmerom. Ak pracovisko nenapĺňa potreby zamestnancov, radšej uprednostnia prácu z domu, keďže pracovisko pre nich má len nízku pridanú hodnotu. Nízka však rozhodne nie je hladina oxidu uhličitého a jeho vplyv na život.
Deje sa to už teraz
Možno sa zamýšľate nad tým, aký vplyv má rastúca koncentrácia oxidu uhličitého. Máme pre vás zlé správy – takéto úvahy sú úplne zbytočné. Ako nám vysvetlil Isztvan Bart, klimatické zmeny prebiehajú už teraz a na svedomí ich má oxid uhličitý, ktorý sme vypustili do ovzdušia pred 30 rokmi. Čo to pre nás znamená? Že naše deti a vnúčatá budú žiť v prostredí, ktoré vytvárame práve teraz.
Aj keď Európska únia tlačí na znižovanie emisií, z globálneho hľadiska je zodpovedná iba za 9 % všetkých emisií oxidu uhličitého. Aby sme skutočne znížili svoj vplyv na životné prostredie, dohodnúť sa musia aj ostatné významné ekonomiky ako Spojené štáty, Čína či Rusko.
Dovtedy však pre vás máme niekoľko rád, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu:
– kupujte lokálne výrobky, a to nielen ovocie a zeleninu, ale aj oblečenie,
– nebojte sa nakupovať v second-handoch, keďže výroba nového oblečenia výrazne prispieva k vypúšťaniu emisií,
– zmenšite množstvo elektroniky, ktorú používate na dennej báze,
– minimalizujte počet letov, ktoré absolvujete.