Lukáš Bakoš: Zlom nastane, keď nás umelá inteligencia zbaví intelektuálnej práce

Budúcnosť patrí ľuďom, ktorí sú samostatní a dokážu sa rýchlo adaptovať na prebiehajúce zmeny. Táto schopnosť bude čoraz dôležitejšia lebo stroje, umelá inteligencia a algoritmy nás postupne nahradia aj vo väčšine kreatívnych oblastí, hovorí managing director Maxman Consultants, Lukáš Bakoš.

S odborníkom na osobnostný rozvoj a budovanie samoriadiacich tímov sme sa stretli po jeho prednáške na Talks 2019. V rozhovore prezradil, prečo dnešní mladí ľudia nechcú pracovať v striktne hierarchicky riadených firmách, prečo by po škole zaviedol 2 roky povinného podnikania a akú hlbokú spoločenskú zmenu prinesú technológie integrované do ľudského tela.

Čo je z vášho pohľadu najdôležitejšia vec, trend alebo fenomén, ktorý sa týka budúcnosti práce a biznisu?

Najväčšou zmenou je príchod generácie ľudí, ktorí už nie sú ochotní fungovať v striktne hierarchickom svete. Pracujem so startupistami, študentmi aj ľuďmi z korporácií a spoločným znakom dnešných mladých ľudí je to, že chcú veci v práci reálne ovplyvňovať. V tradičnom hierarchickom fungovaní firiem, kde je veľa vrstiev manažmentu túto šancu po nástupe nemajú.

V čom to je rozdiel oproti predchádzajúcim generáciám zamestnancov?

Predchádzajúce generácie, moju nevynímajúc, boli trpezlivejšie. Chápali sme, že pár rokov budeme na jednej pozícii, potom na vyššej, potom ešte ďalej a vtedy to začne byť zaujímavé. Z môjho pohľadu sú teda mladí ľudia netrpezlivejší.

Nie je to však tým, že chcú byť hneď manažéri, ako to často vnímajú ich starší kolegovia. Oni len majú obrovskú chuť veci meniť, byť ich súčasťou a vyjadrovať sa k nim. Myslím si, že korporáty a veľké firmy sa budú musieť zamyslieť nad tým, ako sa stať pre prichádzajúcu generáciu zamestnancov atraktívnymi.

Jedným z najskloňovanejších pojmov súčasnosti je zmena. Ako sa na ňu dá efektívne pripraviť?

Pomôžem si knihou od Tima Harforda s názvom “Adapt” – tá v sumáre hovorí o tom, že svet už je príliš komplikovaný a komplexný na to, aby bolo vopred možné si vypočítať správne riešenie. Z jeho pohľadu je cesta, ktorá sa dá v tomto prípade aplikovať vlastne stratégia pokus-omyl: zbavenie sa neúspešných alternatív a rozvíjanie tých úspešných znova, znova a znova… Je to evolučný proces. Takže ten jedinec, alebo organizácia, ktorí budú schopní reagovať, skúšať, rýchlo narábať so spätnou väzbou (aby odlíšili úspešné od neúspešného) majú najväčšiu šancu na prežitie.

Aké schopnosti by teda mali ľudia a tímy rozvíjať?

Vedieť sa za pochodu rýchlo učiť prispôsobovať. S tým súvisí všetko ostatné – dnes hľadáme také spôsoby riadenia tímov a organizácií, ktoré by boli čo najflexibilnejšie. Najdôležitejšie je teda vedieť sa neustále učiť, spracovávať spätnú väzbu a distribuovať rozhodovanie tak, aby nestálo a nepadalo na jednom človeku.

Vedeli by ste opísať, ako bude podľa vás vyzerať zamestnanec zajtrajška?

Z môjho pohľadu zamestnanec budúcnosti funguje na úrovni dospelý-dospelý. To nie je niekto, kto nad sebou potrebuje autoritu, ktorá mu bude hovoriť čo a kedy má robiť a následne ho pochváli alebo vyhreší. Ide o osobnosť, ktorá dokáže fungovať samostatne. K tomu potrebuje určité schopnosti a prvou z nich je videnie vecí v súvislostiach. Ak toto chýba, samostatnosť je takmer nemožná. Preto je dnes témou dňa kritické myslenie.

Čo by ste odporučili človeku, ktorý tieto schopnosti nemá, no chcel by sa ich naučiť?

Jednou z dobrých ciest je určite startup, resp. založenie vlastnej firmy.  Kedysi bola po škole povinná vojenská služba, mne by sa páčilo, keby bolo po škole povinné dva roky podnikať a až po tomto období by sa mladí rozhodovali, či v podnikaní pokračujú, alebo sa zamestnajú.

Hovorím to samozrejme s “nadsádzkou” a viem, že to je nereálne, ale bola by to určite dobrá škola, ktorá by ľuďom ukázala súvislosti (dnes je ešte stále veľké množstvo zamestnancov, ktorí napríklad ani len netušia aký je rozdiel medzi hrubou mzdou a cenou práce, čo by tak po dvoch rokoch podnikania určite nebolo).

Veľa ľudí má strach z toho, že stratí prácu kvôli automatizácii alebo nástupu umelej inteligencie. Aký dopad budú mať na prácu moderné technológie?

Asi som dosť ovplyvnený knihami od Y. N. Harariho. Hovorí o tom, že postupne budú vznikať ľudia, ktorí sú kombináciou stroja a človeka. To je fascinujúce a desivé zároveň.

V súčasnosti existuje rozdiel v tom, kto si môže čo dovoliť, no bohatí aj chudobní sú stále ľudia. V budúcnosti si však bohatí budú môcť dovoliť upgrade: rýchlejšie myslenie, vylepšený zrak dlhší život… Takto získajú výraznú konkurenčnú výhodu, takže tie pomyselné nožnice medzi bohatými a chudobnými budú stále roztvorenejšie. Nie som expert na umelú inteligenciu, ani implantovanie technológií do ľudského tela, no príde mi to ako reálny náčrt budúcnosti.

Doteraz nás technická revolúcia dokázala zbaviť zamestnaní, ktoré súviseli s fyzickým výkonom. Akonáhle nás však bude vedieť umelá inteligencia a algoritmy zbaviť intelektuálnej práce, vtedy príde k skutočnému zamiešaniu kariet.

Ostanú podľa vás nejaké oblasti, ktoré budú vždy výhradne ľudskou doménou?

V tomto som skeptik. Postupne podľa mňa dospejeme do stavu, kedy žiadna oblasť nebude už len výhradne “ľudská”. Rozprával som sa s ľuďmi, ktorí sa tomu venujú a upokojovali ma, že umelá inteligencia nedosiahne takú úroveň, aby úplne nahradila človeka, no ja by som za to ruku do ohňa nedal.

Myslím si, že je to len otázkou času. Prakticky všetky ľudské činnosti sa budú dať nahradiť strojmi. Niekto síce môže argumentovať, že pre umenie a kreatívne činnosti to neplatí, ja si myslím, že platí. Už dnes mi algoritmus vyberá hudbu, o ktorej vie že sa mi bude páčiť. A triafa sa. Nuž a v budúcnosti možno učiaca sa umelá inteligencia nie len rozozná môj vkus, ale bude schopná podľa neho skomponovať a vyprodukovať hudbu, ktorá bude môjmu uchu lahodiť.

Pozrite si viac o tom, čo odznelo na novembrových Talks by HB Reavis v Bratislave v stručnom zhrnutí najdôležitejších myšlienok.