Od kancelárií k pracovným priestorom
Evolúcia pracovných priestorov úzko súvisí s vývojom a pokrokom organizácie pracovných procesov a spoločnosti samotnej. Pracovné priestory, v ktorých dnes bežne trávime 8 až 12 hodín, majú na nás veľký vplyv – určujú nielen kvalitu práce, ale najmä našu spokojnosť. Kancelárie však nevyzerali vždy tak, ako ich poznáme dnes.
Od prvých stolov až po prácu v stoji
Pozrime sa do histórie. Keď v stredoveku vznikali prvé „kancelárie“, nemali mnísi v kláštoroch, ktoré boli centrom toho, čo dnes voláme know-how alebo pridaná hodnota, inú možnosť ako pracovať postojačky. Pracovali v úplnej izolácii a plnej sústredenosti bez možnosti relaxácie. Dnes je bežné, že pri sedavej práci za počítačom s radosťou pre zmenu stojíme pri výškovo nastaviteľnom stole.
Zmeny v organizácii pracovného prostredia priniesla až renesancia spolu s rozvojom obchodu a vedy. Rozmach bankárov, účtovníkov, inžinierov a umelcov znamenal potrebu prvých pracovných stolov tak ako ich poznáme dnes. V osvietenstve a časoch centralizovaných štátov vzrástol objem administratívnych prác a bolo efektívne presunúť úrady, súdy, štátnu správu či archívy do jednej budovy.
Zmeny v organizácii pracovného prostredia priniesla až renesancia spolu s prudkým rozvojom obchodu vedy a umenia.
Prísne taylorovské kancelárie
Industrializmus 19. storočia priniesol okrem telegrafu, telefónu a železničnej dopravy aj nový tzv. taylorovský spôsob usporiadania kancelárii, kde prevládala silná forma byrokracie. Podobalo sa to na moderný open space, čiže otvorený priestor s tým rozdielom, že manažér na vyvýšenom mieste dozeral a kontroloval stovky zamestnancov posadených za dlhými oceľovými stolmi.
Taylorovské kancelárie vôbec nezohľadňovali ľudské či spoločenské prvky. Zameriavali sa výhradne na to, aby zamestnávatelia od zamestnancov formou neustálej kontroly získavali (dnes vieme, že len zdanlivo) maximálnu produktivitu.
Rigidné, tzv. taylorovské kancelárie vôbec nezohľadňovali ľudské či spoločenské prvky.
Architektúra officov pod taktovkou Franka Lloyda Wrighta
Legendárny architektonický génius Frank Lloyd Wright, ktorý projektoval napríklad ikonické Guggenheimovo múzeum v New Yorku či svetoznámy dom Fallingwater, vstúpil aj do dejín kancelárskej architektúry. Jeho cieľom bolo reformovať nielen spoločnosť, ale aj pracovné prostredie prostredníctvom architektúry.
Frank Lloyd Wright sa ukázal ako vizionár a v mnohom predbehol dobu svojím prístupom k architektúre pracovného priestoru.
Wrightova predstava príjemného a inšpiratívneho pracovného prostredia, ktoré by prirodzene zvyšovalo produktivitu práce, sa zhmotnila v známej budove ústredia spoločnosti Johnson Wax v Racine vo Wisconsine z roku 1936. Jeho vnímanie kancelárskej architektúry sa ukázalo ako vizionárske a v mnohom predbehlo svoju dobu. Na jeho koncept otvorených kancelárií s dostatkom priestoru, kvalitného svetla, ale aj interiérovej zelene sa podarilo vo väčšom meradle nadviazať až o takmer polstoročie neskôr.
Baťovská „jednadvacítka“ a prvé mrakodrapy
Architektúra a dizajn kancelárii sa v našich končinách zásadne zmenili až v prvej polovici 20. storočia. Začalo sa s výstavbou prvých mrakodrapov. V roku 1939 bola skolaudovaná na dlhý čas najvyššia budova v bývalom Československu a druhá najvyššia v Európe, tzv. Zlínsky alebo Baťov mrakodrap. Ľudovo ju nazývali aj „jednadvacítka“ podľa orientačného čísla budovy.
Navrhol ju československý architekt Vladimír Karfík pre Jana Antonína Baťu. Budova mala slúžiť ako reprezentatívne sídlo podniku Baťa. Špecifické v nej bolo to, že riaditeľská kancelária bola umiestnená vo výťahu (!) a postupne sa presúvala z jedného poschodia na druhé a umožňovala po výstupe z výťahu priamo kontrolovať zamestnancov.
V roku 1939 bola v Zlíne skolaudovaná dlho najvyššia budova v bývalom Československu, druhá najvyššia v Európe a tretia na svete, tzv. Baťov mrakodrap.
Kancelárska krajina a interiérová zeleň
V 60. rokoch začali architekti a dizajnéri opäť uvažovať o usporiadaní kancelárií a redefinovať klasický kancelársky koncept. S novými poznatkami z iných vedných oborov, začali zohľadňovať zásadný vplyv prostredia na produktivitu zamestnancov. Nový nemecký model Bürolandschaft (v preklade „kancelárska krajina“) používal organické zoskupenia stolov predelené rastlinami.
Tieto nové modely usporiadania kancelárskych priestorov boli navrhnuté tak, aby povzbudili konverzácie, podporili väčšiu mieru interakcie a angažovanosti zamestnancov. Sedemdesiate roky zase priniesli zvýšený záujem o ergonómiu stoličiek a sedenia ako takého.
Sedemdesiate roky priniesli zvýšený záujem o ergonómiu stoličiek a sedenia ako takého.
Iný model, tzv. akčnej kancelárie, sa v priebehu času vyvinul do bodu, v ktorom mali zamestnanci každý svoje vlastné vysoké, trojstranné, vertikálne rozdelenie, ktoré určovalo ich individuálny priestor a ktorý si mohli prispôsobiť podľa svojich potrieb.
V 80. rokoch však začali spoločnosti umiestňovať čo najviac ľudí do jedného otvoreného priestoru oddeleného „kójami“ (v angličtine cubicle) a vznikali tzv. cubicle „farmy“. Prísne hierarchické priestory sa začali zásadne meniť až nástupom éry prenosných počítačov.
Prísne hierarchické a rigidné priestory sa začali radikálne meniť až nástupom éry prenosných počítačov.
Eko kancelárie a práca z domu
Prudký rozvoj informačno-komunikačných a bezdrôtových technológií umožňuje ľuďom pracovať bez obmedzení. Zdravá psychohygiena a rovnováha medzi prácou a súkromím sa však dnes stáva nosným pilierom moderného pracovného prostredia.
Je pritom vedecky dokázané, že prostredie, v ktorom ľudia pracujú, výrazne vplýva na ich sústredenie, produktivitu a celkovú spokojnosť.
Nová vlna dizajnu kancelárií preto potrebuje reflektovať potreby zamestnancov, vytvoriť priestor pre viacgeneračné tímy, rôzne štýly a časy práce. Ešte relatívne nedávno sa na kvalitu pracovného prostredia nedával príliš veľký dôraz. Je pritom vedecky dokázané, že prostredie, v ktorom ľudia pracujú, výrazne vplýva na ich sústredenie, produktivitu a celkovú spokojnosť.
Vplyv na výkon má napríklad osvetlenie, ktoré funguje s prepojením na tzv. cirkadiánne rytmy, optimálna kvalita vzduchu, adekvátna teplota, ale aj čerstvosť vody, kvalita a pravidelnosť stravy, množstvo zelene či faktory ako umenie a celková estetika pracovných priestorov.
Pre moderné open space pracovné prostredie, v ktorom je na jednom mieste umiestnených viac ľudí, je typické zónovanie alebo tzv. activity-based working. Otvorený priestor je prirodzene doplnený o dizajnové prvky, ktoré bránia šíreniu hluku. Súčasne ponúka priestory na aktívnu prácu pre tímy, priestory na školenia alebo súkromné (video)telefonovanie. Ponúka tiež zónu určenú primárne na oddych, často aj v podobe malého fitnessu či priestoru na strečing.
Zdravá psychohygiena a rovnováha medzi prácou a súkromím sa dnes stáva nosným pilierom moderného pracovného prostredia.
Symbióza s ľuďmi a okolitým prostredím
Okrem veľkoplošných obrazoviek, digitálnych tabúľ, stolného futbalu či hracích konzol mnoho, nielen mladých, ľudí chce dnes pracovať v prostredí, ktoré konštruktívne a pozitívne reaguje na environmentálne, spoločenské a lokálne či dokonca susedské problémy.
Prioritou moderných poskytovateľov kancelárskych priestorov je preto zavádzať do svojich priestorov udržateľný dizajn, znižovať spotreby energie. Správať sa celkovo a najmä konzistentne udržateľne a ekologicky.
Čo sa najviac zmenilo je účel, ktorý by mala kancelária plniť. Už to nie je miesto, kam si prídete odsedieť za stolom svojich osem hodín. Je to miesto, kde sa tvoria nápady, v ktorom chcú ľudia tráviť čas efektívne a cítiť sa pritom dobre. Vzniká tak miesto, kde sa vytvára hodnota presahujúca náklady spojené s pracovným miestom. Pracovné priestory sa tak stávajú kľúčovým nástrojom v dobe, v ktorej zvyšovanie tejto hodnoty je viac ako žiadané. Mantrou súčasných a moderných pracovných priestorov je teda efektivita, flexibilita, spokojnosť ich užívateľov a následná vysoká produktivita.
– Dalibor Surový, Senior Leasing Manager, HB Reavis Slovensko
Ďalším rozmerom tohto prístupu je tiež technologické vybavenie, ktoré nám umožňuje jednoduchý a pohodlný pohyb po firemných priestoroch či celej budove. S tým súvisia nielen špičkové identifikačné technológie, ale aj intuitívne nastavenie individuálnych svetelných či teplotných preferencií zamestnancov aj v zdieľaných priestoroch.
Kľúčom je analytika dát, pracovný priestor je vnímaný ako miesto, na ktorom sa ľudia v prvom rade cítia dobre a spokojne. V HB Reavis nastavujeme trendy, čo sa počas viac ako 25 rokov existencie aj darí. Dnes už je jasné, že spôsob práce sa mení, zmenilo sa aj vnímanie kancelárskych priestorov a tým aj pracovné potreby. Nastupuje nová generácia, ktorá prináša zásadné nové myšlienky, inovácie, spoločenské interakcie a pokrok.
Izolované projekty už pre nás nie sú cestou. Naša stratégia sa prispôsobuje tomu, ako sa mení samotná práca a spôsob, akým využívame priestor. Nové Nivy sú príkladom, ako sa dá priestor škálovať tak, aby vznikol jedinečný biznisový ekosystém. Celá zóna je projektovaná a realizovaná tak, aby podporovala produktivitu, ale aj osobnostný rast ľudí a expanziu firiem.
– René Popík, CEO, HB Reavis Slovensko
Naším cieľom v HB Reavis je preto zohľadniť tieto skutočnosti a redefinovať biznis kultúru a spôsob práce prostredníctvom jedinečných riešení pracovných priestorov, ktoré majú skutočný potenciál priniesť ľuďom novú kvalitu.
Dlhá cesta k ozajstným pracovným priestorom
Začalo to v stredoveku mníchmi v kláštoroch. S industrializáciou nastúpili prísne taylorovské kancelárie. S automatizáciou prišli otvorené priestory s kójami. Až s nástupom IT technológií sa začali kancelárie postupne meniť. Dnes už sú kancelárie v tradičnom slova zmysle prekonané. Menia sa na pracovný priestor, ktorý neznamená len stoličku, stôl a počítať, ale je skôr službou pre jeho užívateľov.
Nemení sa len spôsob, akým pracujeme. Rovnako sa menia aj potreby zamestnancov, ktoré začínajú prekračovať hranice kancelárie ako fyzického priestoru. V HB Reavis pretavujeme štvrťstoročie mestotvorných skúseností do nového prístupu k pracovným priestorom. Tie už nie sú len miestom na výkon práce, ale predovšetkým ekosystémom, ktorý reaguje na potreby svojich používateľov.
Čoraz viac firiem stojí pred výzvou prísť nielen s peknou kanceláriou, ale aj s konceptom atraktívneho, efektívneho a profitabilného pracovného ekosystému, ktorý podporuje produktivitu a pozitívne vplýva na zdravie a duševnú pohodu svojich používateľov. Cieľom je tak podporiť kreativitu, nápady, výkon a efektívnu interakciu medzi ľuďmi a tiež prilákať a udržať si tie najlepšie talenty na trhu.
Stojíme pred výzvou opäť raz redefinovať pracovné priestory.
Prístup HB Reavis je analytický, priam vedecký. Stredobodom pozornosti nie je samotný priestor, ale ľudia, zamestnanci a ich pohodlná, zdravá a efektívna interakcia s pracovným priestorom, ktorý je skôr službou. Je dokázané, že spokojnosť ľudí je štatisticky najväčším generátorom produktivity. Keď sa ľudia cítia dobre, firmy ľahšie rastú.
V HB Reavis máme odpoveď na tieto výzvy v podobe stratégie Workspace as a Service(video), ktorá sa na office priestory už nepozerá tradičnou optikou ako na kancelárie, ale ako pracovný priestor so službami, ktoré zvyšujú produktivitu, sústreďujú sa na potreby ľudí, ktorí ich užívajú a uľahčujú tak rast biznisu.
V HB Reavis teda nie sme už len developerom nehnuteľností. Sme poskytovateľom pracovných priestorov, ktorého cieľom je sprostredkovať pracovný priestor ako službu so všetkým, čo k tomu patrí. Vzniká tak symbiotické prostredie, ktoré reaguje na potreby svojich užívateľov a vznikajú tak unikátne biznisové ekosystémy.
