Andy Habermacher: Musíme sa nanovo a cielene učiť adaptovať na zmenu
Ľudstvo a najmä ľudský mozog vyniká v schopnosti prispôsobovať a učiť sa. Zatiaľ čo súčasný vzdelávací systém vedie k snahe zmenu odmietať budúcnosť patrí tým, čo sa dokážu rýchlo adaptovať na meniace sa podmienky a prostredie. Vzdelávanie sa tak musí stať celoživotným procesom, hovorí neurovedec Andy Habermacher.
Počas neformálnej časti konferencie Talks by HB Reavis sme sa rozprávali s autorom SCOAP Coach Theory, Andym Habermacherom. Prezradil nám svoj pohľad na možnosti umelej inteligencie, vplyv automatizácie na budúcnosť viacerých povolaní a školstvo. Žiaci by sa totiž podľa neho mali v prvom rade učiť reagovať na zmenu, až potom všetko ostatné.
Čo si myslíte, že je najdôležitejší trend alebo fenomén, ktorý ovplyvní budúcnosť práce ako takej?
Myslím si, že v obrovskej miere nás bude ovplyvňovať umelá inteligencia, pri ktorej si uvedomíme, že síce mnoho vecí zvládne, ale na iné je krátka. Dúfam, že sa vrátime k „ľudskosti“ a viac sa začneme zaoberať popri technológiách aj tým, čo potrebuje a robí človek. Podľa mňa teda treba ľudské záležitosti nechať na ľudí a nemiešať do toho technológiu, nech už bude akokoľvek inteligentná.
V oblasti zamestnanosti a práce dochádza k obrovským zmenám. Je možné sa na ne pripraviť? Ak áno, ako?
Musíme sa nanovo a cielene učiť adaptovať na zmenu. To nám umožní reagovať na akúkoľvek výzvu, ktorú budúcnosť prinesie. Ľudské bytosti v adaptabilite vynikajú, je to súčasť našej prirodzenosti. Zároveň sme sa veľmi dlho fixovali na určitú oblasť, územie a prácu, takže zmenu podvedome odmietame lebo je náročná.
Cieľom nie je meniť ľudí, ale pripraviť ich reagovať na meniace sa podmienky a prostredie. Ak sú problémom pravidlá, tak ich zmeňme. Dnes to je pre mnohých ľudí nepredstaviteľné. Vedia čo môžu, čo nemôžu a ak by tieto mantinely nemali boli by úplne stratení.
Do akej miery podľa vás ovplyvní startupová kultúra biznis v najbližších 10 rokoch?
Ťažko povedať. Startupová kultúra je totiž založená na dobrých princípoch akými sú inovácia, vytrvalosť, alebo schopnosť rýchlo upraviť procesy. Voči tomu sa však búri naša prirodzenosť. Ľudská bytosť sa najlepšie cíti v prostredí, ktoré je stabilné. Je to teda akýsi vnútorný boj. Máme radi všetko nové, radi skúmame a objavujeme, no zároveň potrebujeme stabilitu, čo v pracovnom prostredí hrá veľmi dôležitú úlohu.
Myslím si teda, že medzi týmito dvoma „pnutiami“ potrebujeme nájsť rovnováhu. Vo všeobecnosti je startupová kultúra postavená na inovácii dobrá. Množstvo veľkých a zabehnutých spoločností, napríklad poisťovne, dokonca zakladá svoje interné startupy a myslím, že tento trend sa bude prehlbovať. Z môjho pohľadu však veľké firmy s relatívne stabilnou prácou, pracovným časom a prostredím tak skoro nezmiznú. Ako som povedal, túžba po stabilite je prirodzená a u niekoho sa to prejavuje viac, u iného menej.
Aký dopad bude mať automatizácia a nástup umelej inteligencie na platy, prácu a spôsob akým žijeme?
Je veľa zamestnaní, ktoré sú spojené so špecifickými „zručnosťami“, no v skutočnosti to tak nie je, a práve tieto pracovné pozície nahradí automatizácia. Mám na mysli napríklad účtovníctvo alebo právne služby. To nemá z ľudskými schopnosťami nič spoločné a podľa mňa by bolo skvelé, keby tieto typy zamestnania prebrali stroje. Čo však automatizácia nedokáže je prijímanie rozhodnutí. V tom sú ľudské bytosti veľmi dobré a zatiaľ nenahraditeľné.
Myslíte si, že je možné sa pripraviť na výzvy a problémy, ktoré dnes ešte ani nevieme pomenovať? Ak áno, ako?
Budem vychádzať z edukačných projektov, na ktorých pracujem a som ich súčasťou. Doteraz náš vzdelávací systém fungoval na princípe škálovania – vopred sme vedeli na čo deti, resp. nastupujúcu generáciu pripravujeme. Vo všeobecnosti to fungovalo približne tak, že človek vychodil školu, začal pracovať vo vybranom odbore a ostal pri ňom často až do dôchodku. To znamená, že vzdelávací systém neviedol k flexibilite, schopnosti adaptovať sa a kriticky myslieť.
Z môjho pohľadu je nutné učiť sa celý život. Po úvodných stupňoch štúdia by malo nastúpiť obdobie pracovného úväzku, následne ďalší stupeň vzdelávania a takto by sa to malo striedať až dokonca života. Nie je to nová myšlienka, no mala by sa začať uplatňovať a to čo najskôr.
Pokiaľ dokážeme v mladých ľuďoch vypestovať adaptabilnú mentalitu a prístup k riešeniu problémov, dokážeme sa vysporiadať s čímkoľvek. Schopnosť prispôsobiť sa nám umožňuje rozvíjať sa a neustále rásť. A práve to je spôsob ako je nadizajnovaný ľudský mozog.
Z môjho pohľadu teda dnes musíte deti viesť k tomu, že schopnosť adaptovať sa bude pre nich niečo absolútne prirodzené a trénovať mentálne zručnosti, ktoré s tým súvisia. To vyžaduje výraznú zmenu celého vzdelávacieho systému.
Andy Habermacher je neurovedec, ktorý sa špecializuje na aplikáciu neurologických a psychologických poznatkov v oblasti produktivity, rozhodovacích procesov, efektívnosti a zdravia na pracovisku. Vytvoril nástroj SCOAP Profile, ktorý meria podvedomé motivácie a na jeho základe SCOAP Coach Theory, pomocou ktorej školí lídrov z celého sveta. Jeho Talk bol venovaný faktorom, ktoré vplývajú na schopnosť mozgu učiť sa a odporúčaniam ako tento proces zefektívniť.
Pozrite si viac o tom, čo odznelo na novembrových Talks by HB Reavis v Bratislave v stručnom zhrnutí najdôležitejších myšlienok.